Ráno
Prebudili sme sa do slnka,
rozlúčili pod mrakom.
Vykročili do chladu,
a teraz? Sme rozdelení súmrakom.
A nový deň nás opäť čaká —
vyspať sa a zobudiť (tentoraz každý sám),
a už sa opäť zmráka?
No, ale dnes skôr večer praje nám.
Svet urobí zatiaľ ďalšiu otočku,
točí sa hlava, čas — žrebec — dal sa v cval.
Pamätáš pri tom peknom potôčku
ako sme sa hrali? Najádou som ťa zval.
A včera večer? Krásne sú také hry,
hry na do-ty-ky, hry s dievčinou,
peknou ani kvetinové sny,
tu nežnou, tu vášnivou.
Ale dosť už o tom, svet je o inom,
plný šťastia (a nehy) v tie rána,
keď zobudíš ma jemným dotykom
(či ja teba?) — a nie si sama.
Pevné je objatie, pevná je láska,
milý je úsmev a v očiach je iskra —
len v kútiku pier vryla sa vráska.
Trochu nesmelá ruka — vlásky mi íska.
Šeptom si hovoríme, čo sme už vedeli,
pekné sú slová, aj blízkosť je pekná.
Učeš si vlásky — čas aby sme vstávali —
slniečko už nazerá do nášho okna.